Umieraj pokojne brat môj...

Autor: Maria Jarinová | 2.1.2013 o 16:18 | (upravené 2.1.2013 o 19:57) Karma článku: 16,43 | Prečítané:  922x

Posledný deň roku 2012. Sedím na ošúchanej stoličke v nemocnici pri posteli môjho veľkého brata. Držím ho za ruku, má ju chudú a studenú. Moja druhá ruka ho hladká po hlave, má ju bez vlasov. Slabučko dýcha, stoná od bolestí, okolie nevníma a Morfín nezaberá.

Šepkám mu, či si pamätá ako sme ho v detstve prezývali  Čučo, Čučko, pri tomto slove sa mu rozšíria oči a pozerá sa na mňa. Šepkám mu, či si pamätá ako ma s mladším bratom uväzovali o kuchynskú stolovú nohu hnedými bavlnenými pančuškami, či si pamätá ako ma raz v lete bosú zavreli do husacieho chlieva a ako mi po nohách lozili husacie vši a ako som jačala. Vynára sa mi veľa iných spomienok na detstvo.

Choroba Ti dala rok po ťažkej operácii relatívny pokoj a potom vyrazila do útoku a rozliezla sa po celom Tvojom veľkom tele. A zvíťazila! Dnes Ti nemôžem zaželať zdravie, šťastie, lásku. Dnes vyslovujem želanie umieraj pokojne, tichučko, nemaj už tie prekliate bolesti!

Stalo sa. Vonku svietilo slnko a Ty si v posledný deň roku 2012 poobede o 13.30 dodýchal. Robím Ti krížik na čelo, zatváram oči, kropím Ťa slzami, môj veľký brat.

Pokoj Tvojej duši, pokoj s Tebou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Atentátnik zabil na koncerte v Manchestri 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

SVET

Ako Briti úspešne bojovali proti terorizmu

Prečo boli tak často o krok pred teroristami?


Už ste čítali?